Informácie o hlavnej téme 1
Slovník pojmov/nové pojmy:
Meteorológia skúma, opisuje a vysvetľuje javy, ktoré sa vyskytujú v zemskej atmosfére.
Počasie je stav atmosféry v určitom čase na určitom mieste.
Podnebie označuje dlhodobý charakter počasia na určitom mieste, v určitom regióne.
Medzi prvky počasia patria teplota vzduchu, tlak vzduchu, prúdenie vzduchu, vlhkosť, oblaky a zrážky.
Kedy vznikla veda meteorológia?
História meteorológie siaha až do čias starovekých civilizácií. Pohyb hviezd, Slnka a Mesiaca, ako aj zrážky, teplota a vietor fascinovali ľudí. Tieto javy pozorovali a zaznamenávali a starogrécky filozof Aristoteles napísal prvé známe pojednanie o meteorológii.
Prechod od starovekej k modernej meteorológii súvisí s dynamickým rozvojom vedeckých objavov, vývojom a zdokonaľovaním nových prístrojov, ako sú barometre, teplomery a anemometre. Mnohé z nich sa používajú dodnes. Aké to sú? Dažďomer v podobe otvorenej valcovitej nádoby s plochým dnom sa objavil v Číne ešte pred naším letopočtom. Považuje sa za prvý meteorologický prístroj. Teplomer sa stal najrozšírenejším prístrojom. Galileo Galilei zostrojil prvý prístroj na meranie teploty vzduchu v roku 1597. V roku 1643 vynašiel Evangelista Torricelli ortuťový barometer, ktorý meral atmosférický tlak. Vďaka tomuto vynálezu oveľa neskôr Daniel Fahrenheit vyrobil prvý ortuťový teplomer na stupnici, ktorú vyvinul a pomenoval po ňom. Bol to prvý merací prístroj, ktorý sa štandardizoval a používal na celom svete a v niektorých krajinách sa dodnes používa na nevedecké účely. Odvtedy sa používa niekoľko rôznych typov klasických kvapalinových teplomerov. Jedným z nich je Sykesov extrémny teplomer. Je to trubica ohnutá do tvaru písmena U, pričom každé rameno má vlastnú stupnicu.
Ďalším prístrojom používaným v meteorológii je vlhkomer. Meria relatívnu vlhkosť vzduchu. Prvý vynašiel Leonardo da Vinci v roku 1480 a klasický vlasový vlhkomer vytvoril Horace de Saussure v roku 1783. Využíva skutočnosť, že ľudské vlasy menia svoju dĺžku v závislosti od zmeny vlhkosti vzduchu. Moderné vlhkomery sa široko používajú v poľnohospodárstve a chove zvierat, v priemysle a v domácnostiach.
Meteorológia a predpoveď počasia
Prvé pokusy o predpoveď počasia sa objavili v 17. storočí. Boli založené na závislosti zmeny atmosférického tlaku od nadmorskej výšky.
Meteorológia skúma javy, ktoré prebiehajú v atmosfére – najmä počasie, príčiny jeho zmien a predpovede počasia. Hlavnou príčinou zmien počasia je Slnko. Slnko zohrieva pevninu, oceány a moria. Slnečné žiarenie spôsobuje vyparovanie vody a tvorbu vodnej pary, ktorá sa mieša s atmosférickým vzduchom. Vzduch sa ohrieva od zohriateho povrchu. Teplejší vzduch má nižšiu hustotu ako studený vzduch. Preto stúpa nahor. Chladnejší vzduch klesá k zemi, a tak sa vytvára prúdenie vzduchu. Prúdiaci vzduch je vlastne vietor. Vietor prenáša vodnú paru do iných oblastí. Oblaky vznikajú ochladzovaním a skvapalňovaním vodnej pary. Niekedy sneží alebo prší.
Počasie je stav atmosféry v určitom čase na určitom mieste. Typické poveternostné podmienky charakteristické pre určité miesto, oblasť, územie počas dlhého časového obdobia sa nazývajú podnebie. Iné podnebie je charakteristické pre škandinávske krajiny v Európe, iné pre krajiny okolo Stredozemného mora alebo pre púštnu oblasť Sahary. Meteorológ pozoruje šesť hlavných meteorologických prvkov, ktoré ovplyvňujú počasie: teplotu vzduchu, tlak vzduchu, prúdenie vzduchu (vietor), vlhkosť vzduchu, oblačnosť a zrážky.
Ako sa merajú prvky počasia?
Na tento účel sa používajú špecifické prístroje:
Tlak vzduchu sa meria pomocou manometrov. Môžu byť ortuťové alebo krabicové (aneroidné).
Manometer so záznamovým zariadením je barograf. Zaujímavosťou je, že prístroje na meranie tlaku vzduchu by nemali byť umiestnené v meteorologickej kabíne. Keďže atmosférický tlak priamo súvisí s prúdením vzduchu, používajú sa anemometre (merajú rýchlosť vetra) alebo anemografy – prístroje na meranie a zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra. Stupnicu smeru vetra zaviedol v roku 1805 anglický admirál F. Beaufort.
Prvé oficiálne predpovede počasia pochádzajú z 1. januára 1877. Uverejnil ich Ústredný ústav meteorológie a zemského magnetizmu vo Viedni.
Zariadenie, ktoré sa používa na nepretržité zaznamenávanie zrážok, sa nazýva dažďomer (ombrograf).
Na meranie dĺžky trvania slnečného svitu počas dňa sa používa heliograf (slnečný meter, solarimeter). Jeho hlavnou časťou je sklenená guľa umiestnená v otvorenej guľovitej miske rozdelenej na dve polovice. Táto guľa funguje ako lupa, ktorá sústreďuje lúče na jedno miesto. Za lupou sa nachádza kartónový pás/papier, ktorý je zuhoľnatený slnečnými lúčmi, ktoré sa naň sústredia, a zanecháva stopu. Týmto spôsobom sa zaznamenáva trvanie slnečného svitu na danom mieste. Heliograf je umiestnený na 1 m vysokom tehlovom podstavci, pričom otvorená strana misky smeruje na juh.
Limnograf umožňuje nepretržité zaznamenávanie hladiny vody a odparovač meria rýchlosť vyparovania vody do atmosféry.
Umiestnenie prístrojov v meteorologickej stanici sa určuje podľa veličín, ktoré merajú. Prístroje na meranie teploty a vlhkosti sú umiestnené v meteorologických kabínach. Prístroje na meranie tlaku vzduchu sa nikdy neumiestňujú do kabíny.
