Informácie o hlavnej téme 2
Aký je rozdiel medzi meteoroidom a meteoritom?
Meteoroid je relatívne malý úlomok zo slnečnej sústavy, ktorý obieha v medziplanetárnom priestore. Jeho veľkosť sa pohybuje od zrnka piesku až po balvan. Keď meteoroid vstúpi do atmosféry Zeme, dochádza k svetelnému javu a následnej ionizácii častíc vzduchu. Tento jav sa nazýva meteor alebo padajúca hviezda. Väčšina meteorov zhorí skôr, ako dopadne na zemský povrch. Ak niektorá časť meteoroidu pretrvá až na povrch Zeme, nazýva sa meteorit.
Meteorit je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem. Väčšina meteoritov sú horniny, ale existujú aj železné meteority. Aby meteorit dopadol na zemský povrch, musí mať priemer aspoň jeden meter a hmotnosť aspoň jednu tonu. Musí sa tiež pohybovať pomaly, rýchlosťou menšou ako 20 km/h. Z celého meteoritu môže na zemský povrch dopadnúť len niekoľko kilogramov, pretože väčšina hmoty sa pri prechode atmosférou roztaví a vyparí. Keď meteorit dopadne na Zem, môže vytvoriť jamu nazývanú kráter.
Zdroj: https://depositphotos.com/photo/space-comet-13296060.html
Čo určuje ročné obdobia a počasie v Európe?
Zemeguľa obíde okolo Slnka za 365 dní, čo nazývame rokom. Ročné obdobia sa menia, pretože zemská os rotácie je naklonená. V dôsledku toho časti Zeme naklonené bližšie k Slnku dostávajú každý deň viac slnečného žiarenia ako časti naklonené ďalej od Slnka.
Slnko je v lete viditeľné dlhšie ako v zime a na oblohe vystupuje vyššie ako v zime. Fotografia z miesta na severnej pologuli ukazuje pohyb Slnka po oblohe v polovici leta a v polovici zimy. Medzitým môžete vidieť pohyb Slnka po oblohe pri jarnej a jesennej rovnodennosti – dvakrát do roka je deň rovnako dlhý ako noc.
Zdroj: https://depositphotos.com/vector/movement-earth-sun-408613898.html
Slnovrat nastáva dvakrát do roka, keď Slnko dosiahne najvyšší alebo najnižší bod na oblohe pri pohľade zo Zeme Výrazné
- letný slnovrat (nastáva približne 20. – 21. júna) na severnej pologuli Je to najdlhší deň v roku a najkratšia noc na severnej pologuli V deň letného slnovratu sa začína leto na severnej pologuli a zima na južnej pologuli, kde je naopak deň najkratší a noc najdlhšia, pretože nastáva zimný slnovrat.
- zimný slnovrat (nastáva približne 21. – 22. decembra) na severnej pologuli Na severnej pologuli je to najkratší deň v roku a najdlhšia noc. Deň zimného slnovratu znamená začiatok zimy na severnej pologuli a začiatok leta na južnej pologuli, kde je naopak deň najdlhší a noc najkratšia, keďže nastáva letný slnovrat.
Hoci sa pojem “letný” alebo “zimný” slnovrat prísne vzaté vzťahuje len na severnú pologuľu, v astronómii sa tradične používa aj pre južnú pologuľu.
Rovnodennosť nastáva dvakrát do roka, pričom počas týchto dní majú deň a noc takmer rovnaké trvanie – po 12 hodín. Je to preto, že rovník je nasmerovaný k Slnku Rozlišuje sa jarná rovnodennosť, ktorá nastáva približne 20. – 21. marca, a jesenná rovnodennosť, ktorá nastáva približne 22. – 23. septembra. V deň marcovej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jar a na južnej pologuli jeseň. V deň septembrovej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň a na južnej pologuli jar. Hoci termín “jarná” alebo “jesenná” rovnodennosť sa prísne vzaté vzťahuje len na severnú pologuľu, v astronómii sa tradične používa aj na označenie južnej pologule.
Koordinovaný svetový čas alebo koordinovaný svetový čas (UTC) je časový štandard založený na medzinárodnom atómovom čase s nerovnomerným použitím priestupných sekúnd na synchronizáciu so spomalením rotácie Zeme.
Stredoeurópsky letný čas Stredoeurópsky letný čas (CEST) je označenie časového pásma pre stredoeurópsky čas (SEČ) počas letného obdobia.
CEST = UTC + 2 hodiny.
