Kyslík

Slovník pojmov/nové pojmy:

Rozpustený kyslík – množstvo kyslíka rozpusteného vo vodnom útvare(rieke, jazere, mori atď.). Je nevyhnutnou podmienkou prežitia vodných organizmov.

Eutrofizácia – opisuje proces, pri ktorom sa vo vodnom útvare hromadia živiny, odpadové vody a iné znečisťujúce látky, čo vedie k zvýšenému výskytu mikroorganizmov a rias. Tým sa vo vode vyčerpáva rozpustený kyslík a dochádza k výraznému zhoršeniu životného prostredia.

Čo je kyslík?

Je to chemický prvok, plyn, ktorý nemá farbu, zápach ani chuť. V našej atmosfére sa vždy vyskytuje v pároch, preto sa píše O₂.

Odkiaľ pochádza väčšina kyslíka na našej planéte?

Takmer polovica kyslíka na Zemi pochádza z podmorských organizmov, ako je planktón a riasy, prostredníctvom procesu známeho ako fotosyntéza. Na meranie množstva kyslíka produkovaného spomínanými organizmami vedci používajú satelitné snímky, na ktorých môžu analyzovať rôzne aspekty vodnej plochy (teplota, hĺbka, farba atď.), aby približne určili množstvo kyslíka. Zistili, že:

• Množstvo planktónu vo vodnom útvare sa mení v závislosti od ročného obdobia, zaťaženia živinami, teploty atď.
• Množstvo O₂ v určitých lokalitách sa môže počas toho istého dňa meniť.
• Morské živočíchy spotrebujú takmer všetok kyslík, ktorý sa vo vode vytvorí.

Čo je rozpustený kyslík?

Je to množstvo kyslíka rozpusteného vo vodnom útvare (rieke, jazere, mori atď.). Bez neho by vodné organizmy neprežili. Jedným zo spôsobov, ako dostať kyslík do vodného útvaru, je, keď sa doň môžu dostať molekuly plynu (v našom prípade ide okyslík), ktoré sa neustále pohybujú. Ďalším spôsobom je fotosyntéza organizmov, ktoré žijú pod vodou.

Faktory, ktoré ovplyvňujú množstvo kyslíka v konkrétnom morskom prostredí, sú:

• Teplota: vyššia teplota znamená, že molekuly sa pohybujú rýchlejšie, takže sa môžu ľahšie dostať z vody. To vedie k nižšej koncentrácii D.O. Ryby, ktoré potrebujú na prežitie menej kyslíka, môžu žiť v teplejších vodách ako ryby, ktoré potrebujú viac kyslíka. Teplota je rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje hladinu rozpusteného kyslíka.
• Dýchanie rýb: keďže ryby spotrebúvajú kyslík kvôli prežitiu, viac rýb znamená menej D.O.
• Rozklad: baktérie a iné mikroorganizmy spotrebúvajú kyslík počas rozkladu organických látok. Organické materiály, ako sú odumreté rastliny alebo živočíšny odpad, môžu počas rozkladu zvyšovať svoju potrebu kyslíka, čo vedie k nižšej hladine D.O.
• Turbulencia a miešanie vody
  Pohyb vody a turbulencie zvyšujú miešanie kyslíka z atmosféry do vodného útvar. Vlnenie, vietor a vodné prúdy pomáhajú dopĺňať hladinu kyslíka tým, že zvyšujú výmenu plynov na rozhraní vzduch – voda. Oblasti so stojatou alebo pomaly tečúcou vodou môžu mať nižšie hladiny D.O. v dôsledku zníženého miešania.

Monitorovanie a pochopenie týchto faktorov je rozhodujúce pre udržanie zdravých vodných ekosystémov a zachovanie rozmanitého vodného života.

Čo je eutrofizácia?

Škodlivý rozkvet rias, mŕtve zóny a úhyn rýb sú výsledkom procesu nazývaného eutrofizácia. Dochádza k nej vtedy, keď sa prostredie obohacuje o živiny, čím sa zvyšuje množstvo rastlín a rias v ústiach riek a pobrežných vodách. Nadmerné množstvo živín, najmä dusíka a fosforu, sa do vodného útvaru dostáva z rôznych zdrojov, ako sú hnojivá, odpadové vody a splachy z poľnohospodárskych polí alebo mestských oblastí. Zvýšená dostupnosť živín stimuluje rýchly rast rias vo vode. S nárastom populácie rias sa voda stáva kalnejšou v dôsledku množstva suspendovaných rias. Tým sa znižuje prenikanie slnečného svetla do vodného stĺpca. Počas denného svetla riasy produkujú kyslík prostredníctvom fotosyntézy. V noci alebo keď riasy odumierajú, rozklad organických látok baktériami spotrebúva kyslík, čo vedie k nižším hladinám rozpusteného kyslíka vo vode. Nadmerný rast rias môže zatieniť a udusiť podmorské rastliny, čo vedie k poklesu ich populácie. Znížená hladina kyslíka môže poškodiť ryby a iné organizmy, ktoré sú závislé od rozpusteného kyslíka. Okrem toho môžu niektoré druhy rias produkovať toxíny, ktoré sú škodlivé pre ľudí, zvieratá a iné vodné organizmy.