Chémia v nás

Slovník pojmov/nové pojmy:

Žalúdočná kyselina: bezfarebná, silne kyslá kvapalina s antibakteriálnym účinkom. Produkujú ju žľazy v žalúdočnej sliznici. Plní dôležité funkcie v procese trávenia.

Neurotransmitery: chemické látky, ktoré prenášajú signály medzi neurónmi (nervovými bunkami) v mozgu a nervovom systéme

Chémia v ľudskom tele

Ľudské telo je úžasný biochemický stroj, v ktorom neustále prebieha nespočetné množstvo chemických reakcií. Sú základom všetkých biologických procesov – dýchania, trávenia, nervového systému, hormonálneho a imunitného systému. Naše telo obsahuje aj množstvo chemických prvkov – kyslík, uhlík, vodík, dusík, vápnik, fosfor, draslík, síru, sodík a chlór…
Už s prvým sústom jedla začína fungovať chémia – sliny sa zmiešajú s potravou, zmäkčia ju a začnú ju spracovávať prostredníctvom uvoľnených enzýmov. Prvou “zastávkou” potravy po prechode pažerákom je žalúdok. Ten môže pojať až dva litre tekutín a potravín, ktoré je potrebné stlačiť a stráviť. Deje sa tak vďaka určitým kyslým tekutinám, ktoré sú zodpovedné za trávenie.

Zdroj: https://depositphotos.com/photo/gastric-acid-41030689.html

Žľazy v sliznici žalúdka produkujú látku nazývanú žalúdočná kyselina. Tá je zodpovedná za kyslosť žalúdka a plní dôležité funkcie v procese trávenia – pomáha rozkladať bielkoviny a ich vstrebávaniu v tele. Okrem toho ničí škodlivé baktérie, ktoré sa môžu nachádzať v potrave, a aktivuje tráviace enzýmy, od ktorých závisí rozklad sacharidov, tukov a iných živín v tenkom čreve. Žalúdočná kyselina je zmes kyseliny chlorovodíkovej, enzýmov a ďalších látok. Kyselina chlorovodíková je hlavnou zložkou žalúdočnej kyseliny a práve táto kyselina udáva kyslé pH žalúdka. Za normálnych okolností sa pH žalúdka pohybuje medzi 1,5 a 3,5. To znamená, že prostredie je veľmi kyslé. Priemerný človek vyprodukuje denne približne 2 až 3 litre žalúdočnej šťavy.

Zdroj: https://depositphotos.com/photo/anatomy-of-human-digestive-system-13281278.html

Kyslosť žalúdka však môže byť aj škodlivá. Ak je pH žalúdka príliš nízke (príliš kyslé), môže poškodiť sliznicu žalúdka a spôsobiť zdravotné problémy, ako je gastritída, vredy, gastroezofageálny reflux. Ak je pH žalúdka príliš vysoké (menej kyslé), sliznica môže byť zraniteľná voči baktériám a infekciám a človek môže mať aj tráviace problémy. Pri hodnotách pH medzi 6 a 8 môže byť narušené normálne trávenie a viesť k infekciám, pretože kyselina nie je dostatočne silná na to, aby zničila škodlivé baktérie.

Existuje niekoľko vecí, ktoré môžu ovplyvniť kyslosť žalúdka, vrátane:

● Potraviny: Niektoré potraviny, ako napríklad citrusové plody, paradajky, korenené jedlá, káva, sýtené nápoje, môžu zvýšiť kyslosť žalúdka. Iné, napríklad zelenina a mlieko, ju môžu znížiť.
● Lieky: Niektoré lieky, napríklad aspirín a ibuprofén, môžu tiež zvyšovať kyslosť žalúdka. Naopak, antacidá a inhibítory protónovej pumpy znižujú produkciu kyseliny v žalúdku.
● Stres: Jeho regulácia prostredníctvom cvičenia alebo relaxácie nám môže zlepšiť náladu.
● Fajčenie a alkohol: Tie stimulujú produkciu žalúdočnej kyseliny.
● Infekcie: Niektoré z nich môžu infikovať sliznicu žalúdka a zvýšiť kyslosť žalúdka.
● Voda: Pitie dostatočného množstva vody (nie menej ako 1-1,5 litra denne) a dobrá hydratácia môžu tiež pomôcť odstrániť prebytočnú kyselinu a podporiť zdravé trávenie.

Lieky a chémia v nás

Okrem potravín je ďalším spôsobom, ako v sebe objavujeme chémiu, užívanie liekov a liečiv. Naše telo prirodzene produkuje určité chemické látky, ktoré budujú organizmus a udržiavajú jeho správne fungovanie. Niekedy ich však potrebujeme doplniť o niektoré chemické látky, ktoré si z rôznych dôvodov nedokáže samo vyprodukovať v dostatočnom množstve. Alebo môžeme potrebovať užiť niektoré lieky proti bolesti, keď pociťujeme bolesť hlavy alebo iný typ bolesti. Lieky môžeme užívať aj vtedy, keď nás bolí hrdlo alebo máme kašeľ. To všetko sú formy vnášania určitých látok do nášho tela, ktoré potom určitým spôsobom reagujú s naším telom (najpravdepodobnejšie so žalúdkom, pretože tu dochádza k vstrebávaniu všetkého, čo prehltneme).

Zdroj: https://depositphotos.com/photo/man-holding-pills-glass-water-old-season-flu-healthcare-medical-394377220.html

Lieky ovplyvňujú ľudí chemicky interakciou s prirodzenými chemikáliami tela nazývanými neurotransmitery. Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré vysielajú signály medzi nervovými bunkami v mozgu a nervovom systéme. Zohrávajú úlohu v mnohých rôznych funkciách, ako sú nálada, bolesť, spánok a pamäť.

Účinky drog môžu byť pozitívne aj negatívne. Napríklad antidepresíva používané na lekárske účely môžu pomôcť zlepšiť náladu, ale môžu spôsobiť aj vedľajšie účinky, ako je ospalosť a zvýšenie telesnej hmotnosti. Lieky proti bolesti môžu pomôcť zmierniť bolesť, ale môžu byť aj návykové. Zneužívanie liekov môže viesť k viacerým závažným problémom – predávkovaniu, ktoré môže viesť k smrti, psychickým problémom, fyzickým zdravotným problémom, sociálnym a finančným problémom.

Z toho vyplýva, že chémia môže zohrávať okrem pozitívnej aj negatívnu úlohu (napríklad zjedenie niečoho pokazeného alebo niečoho, čo je pre telo toxické).

Kde všade sa ešte v našom tele vyskytuje chémia?

Chémia je prítomná vo všetkých častiach ľudského tela. Tu je niekoľko konkrétnych príkladov:

● Krv: krv je zložitá tekutina, ktorá sa skladá z mnohých rôznych chemických látok. Tieto chemikálie zahŕňajú vodu, bielkoviny, elektrolyty, hormóny a živiny. Krv roznáša tieto chemikálie po celom tele, kde plnia rôzne dôležité funkcie.
● Tráviaca sústava (o niektorých z nich sme už hovorili). Tento proces zahŕňa množstvo chemických reakcií vrátane vylučovania kyselín, enzýmov a žlče.
● Svaly: Svaly sa skladajú z bielkovín, ktoré sa sťahujú a uvoľňujú v reakcii na elektrické signály z nervového systému. Tieto elektrické signály vznikajú uvoľňovaním chemických látok nazývaných neurotransmitery.
● Mozog: Pozostáva z miliárd nervových buniek, ktoré medzi sebou komunikujú pomocou chemických látok nazývaných neurotransmitery. Neurotransmitery zohrávajú úlohu pri rôznych funkciách, ako je pohyb, vnímanie, emócie a poznávanie – učenie, pamäť, rozhodovanie.
● Koža: pozostáva z rôznych vrstiev, ako sú epidermis, dermis a hypodermis. Epidermis je najvrchnejšia vrstva kože a je tvorená plochými odumretými bunkami naplnenými keratínom a bielkovinami, ktoré im dodávajú pevnosť a odolnosť voči vode. Dermis je stredná vrstva kože a pozostáva zo živých buniek. Podkožka je najvnútornejšia vrstva kože a pozostáva z tukových buniek. Koža obsahuje rôzne chemické látky, ako je voda, bielkoviny, lipidy a sacharidy. Tieto chemické látky zohrávajú úlohu pri ochrane tela pred infekciou a pred škodlivými látkami v prostredí, regulácii telesnej teploty a zmyslu pre dotyk.

Ako teda vidíme, chémia existuje v celom našom tele a rôznymi spôsobmi.