Informácie o hlavnej téme
Slovník pojmov/nové pojmy:
Vzduch je zmes plynov, ktoré tvoria atmosféru.
Atmosféra je plynný obal Zeme.
Ozónová vrstva je súčasťou zemskej atmosféry a nachádza sa v stratosfére. Je bohatá na ozón (O₃) a zabraňuje tomu, aby sa na zemský povrch dostalo škodlivé slnečné žiarenie tým, že časť z neho odráža späť do vesmíru a časť absorbuje.
Fotosyntéza je proces, ktorý prebieha v zelených rastlinách. Voda a oxid uhličitý sa v nich pod vplyvom slnečného svetla na farbivo chlorofyl premieňajú na kyslík a cukry (glukózu).
Ako ovzdušie ovplyvňuje kvalitu života rastlín, zvierat a ľudí?
Odpoveď na túto otázku nás prinúti zamyslieť sa nad zodpovednosťou každého z nás prispieť k zachovaniu čistoty prírody, zdravia ľudí a ekosystémov.
Zloženie a význam vzduchu
Vzduch je zmes plynov, ktorá tvorí plynný obal Zeme – atmosféru.
Atmosféra sa skladá z niekoľkých vrstiev. Vo vrstve najbližšie k Zemi má vzduch najvyššiu hustotu. Atmosféra sa podieľa na obehu vody v prírode a na udržiavaní vhodnej teploty na Zemi. Chráni nás pred škodlivým ultrafialovým žiarením Slnka.
Suchý vzduch obsahuje 78 % dusíka, 21 % kyslíka a 1 % ďalších látok, ako je argón alebo oxid uhličitý, vodná para.
Dusík je najrozšírenejší plyn vo vzduchu. Je jedným zo stavebných prvkov bielkovín. Kyslík vo vzduchu je nevyhnutný pre dýchanie väčšiny živých organizmov. Oxid uhličitý využívajú rastliny v procese fotosyntézy na tvorbu organických látok, najmä glukózy.
Vzduch ovplyvňuje všetky chemické premeny v neživej prírode aj v živých organizmoch. Tepelná kapacita vzduchu udržiava povrch Zeme na teplote, ktorá je prijateľná pre život. Pôsobí ako izolant, cez deň zadržiava teplo zo Slnka a v noci ho vyžaruje von. Bez nej by bola teplota v noci niekoľko desiatok stupňov pod nulou. Naopak, cez deň by bolo o viac ako sto stupňov teplejšie.
Vzduch je dôležitou a lacnou priemyselnou surovinou. Jeho rôzne zložky sa získavajú destiláciou skvapalneného vzduchu.
Život na Zemi by nemohol existovať bez vzduchu. Je to dôležitý prírodný zdroj. Prostredníctvom svojich rôznych funkcií zohráva vzduch kľúčovú úlohu pri udržiavaní ekosystémov a klímy na Zemi.
Ako dýchajú rastliny?
Dýchanie rastlín je proces, pri ktorom absorbujú kyslík (O₂) a uvoľňujú oxid uhličitý (CO₂). Dýchanie a fotosyntéza sú dva vzájomne prepojené, ale protichodné procesy.
Fotosyntéza je dôležitý proces pre život na Zemi. Môže prebiehať len v zelených rastlinách, kde sa pod vplyvom slnečného žiarenia na chlorofyl spája oxid uhličitý zo vzduchu a voda absorbovaná koreňmi rastliny na uvoľnenie kyslíka a cukru (glukózy). Rastliny majú bunkové dýchanie. V noci, keď nie je slnečné svetlo, je fotosyntéza nahradená dýchaním. Pri oboch procesoch dochádza k výmene plynov medzi rastlinou a atmosférickým vzduchom cez malé otvory na spodnej strane listov, ktoré sa nazývajú prieduchy. Dýchanie je pre rastliny životne dôležitý proces, ktorý im poskytuje energiu na rast, vývoj a fungovanie.
Zelené rastliny (v ktorých prebieha fotosyntéza) udržiavajú konštantné množstvo kyslíka vo vzduchu, ktorý spolu s ostatnými živými organizmami dýchame. Preto musíme dbať na ochranu zelených rastlín na našej planéte, aby sme zabezpečili zdravý ekosystém.
Kvalita ovzdušia a účinky znečistenia ovzdušia
Medzi najzávažnejšie environmentálne problémy na celom svete patrí znečistenie ovzdušia. Odhaduje sa, že viac ako 7 miliónov ľudí každoročne predčasne zomiera v dôsledku vysoko znečisteného vzduchu, ktorý v niektorých regiónoch a lokalitách denne dýchame. Z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyplýva, že takmer celá svetová populácia (99 %) dýcha vzduch, ktorý obsahuje vysoké hodnoty znečisťujúcich látok presahujúce limity odporúčané WHO. Najvyššou mierou znečistenia trpia krajiny s nízkymi a strednými príjmami.
Kvalita ovzdušia má celosvetovo veľký vplyv na ľudské zdravie, poľnohospodárstvo, lesy a ekosystémy. Znečistenie ovzdušia je spojené so znečistením vnútorného alebo vonkajšieho prostredia chemickými, fyzikálnymi alebo biologickými látkami, ktoré menia prirodzené vlastnosti atmosféry. Bežnými zdrojmi znečistenia ovzdušia sú domáce spaľovacie zariadenia, motorové vozidlá, priemyselné zariadenia a lesné požiare. Medzi hlavné látky znečisťujúce ovzdušie patria jemné prachové častice, oxid dusičitý, oxid uhličitý a ozón, ktoré predstavujú vážny problém pre verejné zdravie.
Pevné častice nepriaznivo ovplyvňujú ľudské zdravie. Čím sú menšie, tým sú nebezpečnejšie. Väčšie častice spôsobujú len podráždenie horných dýchacích ciest – kašeľ, kýchanie a podráždenie očí. Menšie častice sa dostávajú do dolných dýchacích ciest a dostávajú sa do krvného obehu. Spôsobujú alergie a zápalové procesy, ktoré vedú k trvalému poškodeniu zdravia a zhubným ochoreniam.
Škodlivé látky sa do ovzdušia dostávajú z dopravy (výfukové plyny), energetiky a priemyslu (produkty spaľovania – dym, sadze, popol), zo spaľovania fosílnych palív (uhlie, zemný plyn, ropa). Škodlivé látky sa uvoľňujú aj v poľnohospodárstve a na skládkach (najmä metán).
Zdroj: https://depositphotos.com/photo/traffic-jam-2544804.html
Okrem toho je približne 2,4 miliardy ľudí vystavených nebezpečným úrovniam znečistenia ovzdušia vo svojich domovoch, pretože na varenie používajú otvorený oheň alebo konvenčné kachle na petrolej, biomasu (drevo, zvierací trus a rastlinný odpad) alebo uhlie. Podľa Európskej environmentálnej agentúry kombinovaný vplyv znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami vo vonkajšom prostredí a v domácnostiach spôsobil v roku 2020 v EÚ najmenej 238 000 predčasných úmrtí.
Oxid dusičitý je chemická látka, ktorá sa dostáva do ovzdušia z automobilových motorov, najmä dieselových. Je nebezpečný najmä pre ľudí s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, poškodzuje pľúca a znižuje odolnosť organizmu voči infekciám.
Ozónová vrstva sa skladá z ozónu. Ozón zabraňuje prenikaniu škodlivého slnečného žiarenia na zemský povrch tým, že časť žiarenia odráža späť do vesmíru a časť absorbuje. Zvýšená koncentrácia ozónu však spôsobuje podráždenie očí, dýchacích ciest a slizníc. V posledných rokoch došlo k výraznému stenčeniu ozónovej vrstvy. Miesto, kde je vrstva najtenšia, sa nazýva ozónová diera. Cez poškodenú časť ozónovej vrstvy sa na Zem dostáva škodlivé žiarenie. Spôsobuje očné choroby a zvýšený výskyt rakoviny kože.
Zdroj: https://depositphotos.com/vector/uv-radiation-diagram-vector-realistic-illustration-205339066.html
Zdroj: https://depositphotos.com/vector/ozone-layer-realistic-infographics-539313496.html
Zdroj: https://depositphotos.com/photo/hurricane-eye-earth-viewed-space-satellite-view-elements-image-furnished-221305906.html
Smog je ďalšou látkou znečisťujúcou ovzdušie. Je to zmes dymu a hmly. Tvorí sa najmä vo veľkých mestách. Vzniká z výfukových plynov, dymu zo spaľovania uhlia, emisií z priemyselných závodov a tepelných elektrární. Môže spôsobovať dýchacie problémy.
Zdroj: https://depositphotos.com/photo/urban-industrial-landscape-residential-buildings-buried-smoke-smog-chemical-plants-451453348.html
Okrem dusíka a kyslíka sú v atmosfére aj skleníkové plyny, ktoré tiež ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. Zachytávajú tepelné žiarenie v atmosfére a spôsobujú jej prehrievanie. Hlavnými skleníkovými plynmi sú oxid uhličitý, metán a vodná para. Ľudská činnosť, ktorá zvyšuje množstvo jemných prachových častíc v ovzduší, vedie k zvýšeniu koncentrácie skleníkových plynov. Z tohto dôvodu sa zvyšuje priemerná teplota atmosféry a dochádza ku globálnemu otepľovaniu. Zvýšenie teploty Zeme sa prejavuje najmä topením ľadovcov. V dôsledku toho sa zvyšuje hladina vody v moriach a oceánoch, zvyšuje sa množstvo zrážok a mení sa klíma. To môže zhoršiť kvalitu ovzdušia, napríklad zvýšením smogu a tvorby ozónu. Všetky tieto zmeny majú negatívny vplyv na druhové zloženie rastlín a živočíchov.
